Slnko môže na teba svietiť
a dúhové bubliny lietať okolo tvojej hlavy,
aj keď prší.

Podobnosť - 3. časť

29. září 2013 v 18:46 | Etell Lilium |  Podobnosť
Ďalšia časť poviedky, v ktorej sa toho stále veľa nedeje, ale dostávame sa pomaly tam, kam chcem. Ale vážne pomaly. Viem, že by tie kapitoly mohli byť dlhšie, ale ja sa k písaniu neviem nútiť, tak preto sú krátke, no písané s radosťou.



"Však bola krásna." Pozrie na mňa zasnene. Netuším prečo, ale tieto príbehy ho vždy upokoja. Pritom by som si vedel predstaviť aj iné knihy, ktoré sú na to vhodnejšie, no u neho nezaberajú.
"To bola." Dám mu za pravdu a odložím knihu. Potom si konečne sadnem za stôl a začnem jesť. Zare, ktorý sa z môjho telo premiestnil na vankúš, tam zostane a pozerá na mňa.
"Raz by som chcel tiež niečo také napísať." Zaševelí jeho hlások.
"Tak to vyskúšaj." Zareagujem prvými slovami, čo mi napadnú. No ak sa mám priznať, iné by som aj tak nevyslovil, lebo si myslím, že to skúsiť má.
"To nie je také jednoduché." Zamumle s povzdychom. "Slová spájať viem, ale nie tak dobre. Chýba mi talent. Ak niečo píšem, je to bez duše. Nech sa snažím, ako chcem."
Na tvári sa mu usadí na niekoľko sekúnd rezignovaný výraz, no nebol by to on, keby sa tak rýchlo neotriasol.
"No čo už. Aspoň si môžem užívať príbehy tých iných a snívať o tom, že do nich patrím." Zaškerí sa svojím typickým úsmevom a postaví sa, aby ku mne mohol docupitať. Postaví sa k tanieru a odtrhne si kúsok maminho kuchárskeho umenia.
"Dobrota." Zamumle s plnými ústami a ešte si odštipne. Zo začiatku sa zdráhal jesť tieto - podľa neho - gebuziny. Chutilo mu iba ovocie a zelenina. No raz bol hladný a ja som zabudol tanier s nedojedenými raňajkami, tak to vyskúšal a už mu to zostalo. Ale stále u neho prevažuje pôvodná strava, lebo tá je stvorená pre jeho telo.
"Zajtra máš znova pohovor?" Opýta sa ma, hoci vie, že áno. Tak prikývnem. "Budem ti držať palce." Nakloní hlavu a usmeje sa. Väčšie povzbudenie pre mňa ani neexistuje, lebo tá úprimnosť, čo má v očiach, z neho priam srší.
"Ďakujem, Zare." Opatrne mu rozstrapatím už aj tak rozmarné vlasy.
"To by si mal ale ísť skoro spať." Upozorní ma ešte prikazujúcim tónom. Je neskutočný. Vie byť protivný a o chvíľu na to starostlivejší ako moja mamina.
"Veď už pôjdem." Zasmejem sa. "Ale prebehnem ešte maily. To mi snáď dovolíš. Alebo?" Zatvári sa tak, aby som jasne videl, že hrá premýšľanie. Malá potvora.
Otvorím si notebook a prihlásim sa do mailovej schránky. Zasa nejaké reklamy, nejaké informácie o voľných miestach a inak nič. Tak ho zaklapnem.
"Škriatok, idem sa umyť. Ty zatiaľ nič nevyveď." Tušil som, že sa ofúkne a on nesklamal.
"Nie som škriatok." Dupne nožičkou. "Som napoly škriatok, napoly víla a nič nevyvediem. To ty si ten nešikovný." Vyprskne. Jeho je tak ľahké vyprovokovať. Ale pravdu má v tom, že šikovnosti som veľa nepobral. Ale ani on nie. Už toľkokrát tu niečo rozbil, že som krehké veci prestal aj umiestňovať do svojej izby.
"A ty si ten nafúknutý. Daj pozor, aby si nepraskol, kým sa vrátim." Vyplazím na neho jazyk a ujdem do kúpeľne. So Zarem je život ťažký a zábavný zároveň. Keby som ho nemal, aj to dieťa vo mne by zmizlo. A to nechcem. Mám rád tie chvíle, keď si môžem dovoliť nesprávať sa ako dospelý. Keď môžem pustiť svoje hravé ja na povrch.
Behom pár minút zo mňa odkvapkáva voda, ktorú pohltí mäkká látka uteráka. Oblečiem si dlhé pyžamové nohavice, tričko a moje obľúbené hrubé ponožky. Takto zbehnem za mamou a otcom popriať im dobrú noc a potom sa vrútim do svojej izby, kde čakám privítanie od Zareho, ale jeho nikde.
"Ale no tak, Zare. Nehnevaj sa. Ja som to myslel zo žartu." Povzdychnem si. Myslel som, že to pochopí a on sa vážne naštval. Som to ja pako.
"Ak mi prečítaš povesť na dobrú noc, tak ti bude odpustené." Ozve sa hlas a ja sa začnem pozerať všade dookola, no stále ho nevidím, kým si neuvedomím, že sa cíp mojej periny pohne a on spod neho vylezie. Vyzerá otrasene.
"Privalila ma." Zachichoce sa a padne na vankúš. "Ja čakám." Potľapká na miesto vedľa seba a ja zopakujem vybratie knihy a ľahnutie k nemu. On sa opäť usalaší na mojom tele a počúva slová, čo čítam.
"Dobrú noc." Šepnem, keď spokojne odfukuje. Knihu položím na zem, aby som sa nemusel dvíhať a Zareho si premiestnim do ruky a prikryjem. Uložím sa do svojej klasickej polohy a vytiahnem prikrývku tomu drobcovi vyššie, lebo už si ju stihol stiahnuť. Ešte natiahnem ruku k lampe, aby som ju zhasil a potom môžem zavrieť oči aj ja.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dämonia Emelly Dämonia Emelly | 11. října 2013 v 22:53 | Reagovat

No po tadiaľto som dočítala a zatiaľ m to príde veľmi zaujímavé...  ale krátke!!!! :D JA chcem dlhé kapitoly to by bolo fajné, keby to je v jednej... aj tak som zvedavá, pretože ten škriatok zniekadiaľ prišiel neviem skadiaľ a hlavná postava mi to zatiaľ nevysvetlila asi to ani sama nevie, ale budem čakať :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama