Slnko môže na teba svietiť
a dúhové bubliny lietať okolo tvojej hlavy,
aj keď prší.

Báseň 10 - Vojna

11. října 2013 v 23:38 | Etell Lilium |  Básne
Túto báseň som napísala pred desiatimi rokmi. Neviem presný deň, len rok. Nepamätám si, či práve v tom období rozhodlo USA o tom, že pôjdu pomstiť ľudí, čo boli v Dvojičkách. Ale je to reakcia na to rozhodnutie. Nechcem, aby ste to brali pesimisticky, aj keď to tak vyznie. Len nechápem vojne. Neviem, prečo sa k nej niekto prikloní. Nerozumiem zabíjaniu ľudí. Ani nechcem porozumieť. Možno existujú aj racionálne dôvody, prečo sa niekto k niečomu takému odhodlá, ale ja som na nich ešte neprišla a nechcem. Zastávam názor, že zlo plodí len zlo. Tiež si nedovolím tvrdiť, že mám právo niekoho súdiť. A ani nechcem, aby vznikol dojem, že viem, aké to je v takých krajinách. Neviem. Píšem len o tom, čo si myslím, že sa tam deje.



Zvláštne oči dieťa malo,
lebo neprestajne plakalo.
Vojnu zažilo,
no radšej by nežilo.

Rodičov stratilo,
lásku by však potrebovalo.
Kto mu ju dá?
Každý sa len o seba stará.

Zničené budovy a srdcia sú,
do očí sa mu zas slzy nahrnú.
Vtedy mu zlosť srdce zaliala,
rozhodla, aby sa pomsta raz vykonala.

Smrť, smútok a strach spôsobila,
lebo nespravodlivá pôsobila sila.
Tanky ľudí zabili,
niektorí si to ani nevšimli.

Len to dieťa tam stálo,
smrť rodičov oplakávalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dämonia Emelly Dämonia Emelly | 30. října 2013 v 21:42 | Reagovat

vojna je krutá :) a dúfajme, že už nebude žiadne dieťa oplakávať smrť rodičov, kvôli nespravodlivej vojne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama