Slnko môže na teba svietiť
a dúhové bubliny lietať okolo tvojej hlavy,
aj keď prší.

Stratená - 1. časť

26. listopadu 2013 v 19:34 | Etell Lilium |  Stratená
Blog so mnou od včera bojuje. Pridá niečo, čo nechcem, nerobí, čo žiadam. Nejde to zmazať, nejde nič pridať. Ale aj tak to skúšam. Len dúfam, že toto sa tam objaví. I keď v zlej rubrike, lebo tá, čo som vytvorila, je a nie je. Taká malá blogová schizofrénia.



Spánok ma pomaly púšťa zo svojej moci. Vnímanie je otupené, ale už cítim. Ruky natlačené na telo, nohy tisnúc k sebe. Chrbát ohnutý, aby moja telesná schránka unikla zime, čo do mňa dobiedza. Snažím sa do seba schúliť čo najviac. Ale chlad je neporaziteľný. Chodidlá začnem šúchať o seba, lebo sú skoro ľadové a ja neviem, ako ich zahriať. Skúšam nahmatať svoju perinu, ale tá niekam zmizla.
Únava je silná, ale neprestajný chlad nad ňou jasne vyhráva. Ľavá strana tela ma bolí. Noha ako skamenená, ruka stŕpnutá. Vôbec si ju necítim. Zvalím sa na chrbát a krátko vykríknem. Narazím na tvrdú zem. Čo, do čerta, to má znamenať?
Studená zem sa mi zarezáva do uboleného chrbta. Pravú ruku natiahnem k tej ľavej a začnem si stláčať najprv prsty. Pomaly do nich vniká cit a ja ich rozpohybujem. Celá moja ruka sa postupne prekrví a ja znova cítim, že patrí k môjmu telu. Nie je len bezcitnou, visiacou končatinou.
Tvrdá nehostinná zem podo mnou ma donúti posadiť sa. Prehnem sa, aby som potlačila bolesť, ktorá je dôsledkom spánku na kamennom povrchu. Ale aj tak sa mám pocit, ako keby ma niekto nalámal na kúsky a potom zlepil. Pohýbem hlavou. Hlasno mi zapraská v krku. Ešte pár takých ľahkých cvičení, ktoré by mali spojiť rozlámané časti v jedno. Avšak sú neúčinné. Niekto si musel dať záležať, aby ma poriadne rozdrvil. Konečne zodvihnem hlavu a...
Vyjavene vytreštím oči a prekvapene sa rozhliadam okolo. Nie som doma. Moja izba... Moja posteľ... Moje veci... Nič tu nie je. Chladná obrovská miestnosť bez ničoho. Prázdna. Ale... Ako? Netuším, kde som. Nikto iný tu ani nie je. Únos? Ťažko. Sen? Príliš skutočné.
Poriadne sa zapozerám na tmavšie obdĺžniky, ktoré som počas prvého šokovaného skúmania prehliadla. Chodby. Určite niekam vedú. Možno cesta von. Pomyslím si nádejne. Ale je ich tu dosť veľa.
Bosé chodidlá položím na surový kameň. Ľadový chlad ma pichá do kože a drsnejší povrch škrabe. Smerujem k najbližšej chodbe. Vybrala som ju práve z toho dôvodu. Je kúsok odo mňa. Snáď tam niečo objavím a nezavedie ma viac do neznáma.
Ruky oviniem okolo svojho tela a šúcham si ho. Musím sa zahriať. Mám na seba iba pyžamo, našťastie s dlhými nohavicami a rukávmi. Nemám ho príliš rada, ale večer mi bolo chladno, tak som si ho vzala. Asi to bolo moje šťastie, lebo v nočnej košeli s krátkymi rukávmi by som umrzla.
Vkročím do tmy. Nevidím, kam kráčam a nie je to vôbec príjemný pocit. Ako keby ma držali ruky neistoty a viac ma do tej neželenej emócie zaťahovali. Zhryznem si peru a uvažujem o návrate. Tam som aspoň videla okolie. Tu je síce nejaká úzka chodba, trasa sa nedá meniť, ale necítim sa tu dobre. Stiesnene, s obavami, obkľúčene...
Zastanem. Otočím hlavu a naozaj vážne rozmýšľam nad návratom. Vchod do chodby už nevidieť, ale stále sa budem môcť predsa vybrať späť. Pár sekúnd mi to ešte vŕta v hlave. Pozerám raz na neznámu tmavú chodbu a raz na časť, ktorú som už prešla a zaviedla by ma k prázdnej miestnosti. Neviem, čo mám robiť, ale len tak tu stáť... To nemôžem. Preto zavriem oči. Začnem sa točiť dokola a prudko zastavím. Otvorím oči. Tma zostala a moje rozhodnutie padlo. Idem rovno za nosom.
Temnota okolo sa nemení. Netmavne, nevyjasňuje sa. Pocit, že to nikam nevedie, je čoraz silnejší. Dokonca získavam dojem, že sa vlastne ani nehýbem. Ako v zlom sne, kde človek beží, beží a stále je na jednom mieste.
Neisto pokračujem ďalej. Moje rozhodnutie sa mi už nezdá také správne, skôr unáhlené, nepremyslené a nebezpečné. Zima nemizne. Naopak, čoraz viac sa mi dostáva pod tenké oblečenie a zarýva sa do kože, odkiaľ odmieta odísť a rozširuje sa mi po tele ako nechcená choroba. Drkocem zubami a moje nohy... Chodidlá už ani nevnímam. Sú ako nástroj, čo ma má posunúť ďalej. Preniesť moje telo cez ďalších niekoľko metrov.
Chodba bez konca. Nekonečné kráčanie, beznádej, stratená viera v nájdenie niečoho. Hocičoho. Úzkosť, zvieranie stenami, čo sú okolo. Nohy ťažké ako tonové závažie. Slzy bezradnosti, tečúce po studenej tvári.
Telo ovládané triaškou. Osoba, ktorá je pre mňa cudzia, ale aj tak som to ja. Ohnutá sa suniem dopredu. Neskoro som si uvedomila, že návrat už nezvládnem. Nohy ma ledva držia. A ja mám chuť si ľahnúť na tvrdú nechutnú zem a zaspať. Nechať sa uchlácholiť falošnou spokojnosťou mimo realitu.
Nie. Prísne si zakážem. Ešte stojím, nepadla som. Idem. Mám roztrúsené sily, ktoré sa snažím spojiť a nasmerovať ich iba na to, aby som sa hýbala. Išla. Nesmiem sa poddať a zastať. Položiť sa na zem, schúliť, ujsť, poddať sa...
Pojem o čase nemám. Zdá sa mi to ako dni, ale nemyslím si, že to bude viac ako niekoľko hodín. Nechty zaryjem do tela, ktoré stále objímem, aby som si privodila prebranie, lebo viečka mi padajú a kroky spomaľujú.
Oči si už navykli na tmu, preto si ich musím bleskovo privrieť, lebo svetlo ma v nich až páli. Zjavilo sa tu z ničoho nič. Svetlo. Skutočne. Už žiadna tma. Rozbehnem sa tam. Potkýnam sa o vlastné nohy, zachytám stien.
Chodba sa rozširuje. Mení sa. Behom niekoľkých metrov to už nie je ona. Ocitnem sa v svetlej, teplej miestnosti.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ivca04 ivca04 | 27. listopadu 2013 v 19:23 | Reagovat

Mám úplně ty samé problémy :(.A ikdyž se odhlásím a znovu přihlásím,ale stejně to nepomáhá.

2 barbor barbor | 27. listopadu 2013 v 21:51 | Reagovat

takto s blogom bojuje veľa z nás :)

3 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 27. listopadu 2013 v 22:33 | Reagovat

Taktiež bojujem...
Pridám na svoj blog článok, alebo komentár a zobrazí mi ho až na ďalší deň... :/

4 barbor barbor | 27. listopadu 2013 v 23:42 | Reagovat

to isté mám aj ja. ale viem aj blogoch, kde to ani takto nefunguje. takže môžeme byť radi, že sa nám to zobrazí aspoň na druhý deň

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama