Slnko môže na teba svietiť
a dúhové bubliny lietať okolo tvojej hlavy,
aj keď prší.

Stratená - 5. časť

9. února 2014 v 21:30 | Etell Lilium |  Stratená
Nie že by som nepísala, len sa mi to potom nechce prepisovať (milovaník papiera a pera). Ale už som sa k tomu prinútila, tak by sa to malo zlepšiť.




Hudba sa rinie príliš čerstvým vzduchom. Vlní ho v rytme svojho tempa a podnecuje tak moje nohy v dlhších krokoch. Eridani sa nadšene rozštebotal a moje ústa od tej chvíle vykresľujú váhavý, no úprimný, úsmev.
Pocit môjho ja ž nie je taký stiesnený, ale o spokojnom sa hovoriť nedá. Avšak malý škriatok niečoho lepšieho sa ku mne pritúli a pevne uchopí drobnými rúčkami, ktorých pozitívna energia sa vo mne hromadí a rozlieva.
Zastavím sa a v matnom svete vidím dvere. Drevené, biele, zdobené. Sú obrastené zelenými lianami s listami a medzi nimi žiaria vyrezané kvety. Vyzerajú ako zrastené.
Spoza tých dverí jasne počuť hudbu.
"Ideme tam." Oznámim s hraným odhodlaním. Kľučka je elegantne zvlnená. Zlatá a zakončená kruhom noriacim sa do seba. Stlačím ju a musím sa poriadne oprieť do dverí, aby sa so škrípaním otvorili. Prah padá k zemi ako tmavý sneh s najjemnejšími vločkami.
Kýchnem. Hudba okamžite ustane, ako keby jej niekto zakázal znieť. Znesie sa ťaživé ticho bojácneho očakávania.
"Nemusíte sa báť." Prelomím atmosféru bez zvuku. "Začuli sme krásnu hudbu a..." Moju reč preruší znova pokojne plynúca melódia. Tak náš vstup je asi povolený.
Urobím niekoľko krokov, keď sa moje nohy zaboria do jemnej trávy. Jej konce ma pošteklia a potom pohladia studenú kožu. Chvíľu mi je ľúto, že na ňu musím svojou váhou šliapať.
Hudba znie ďalej. Už sa nenechá prerušiť naším vpádom. S Eridanim sa ocitneme na lúke. Je tam plno kvetov, potôčik a pri ňom harfa, na ktorej hrá malé dievčatko. Vlasy neposlušne rozpustené. Ofina padajúca do očí, zatvorených očí. Prsty vyzerajú dospelo vďaka pohybu, ktorý vytvárajú na harfe. A aj tá hudba, čo znie... Ako výtvor niekoho, kto vie, čo je život. Je v nej radosť i bolesť. Láska aj sklamanie. Hnev i odpustenie.
Každý tón ma rozochveje a pripomenie drobný fragment môjho života. Nezažila som toho veľa, ale všetky jeho momenty sa vo mne ozývajú. Na prvý pohľad bezvýznamné chvíle, v ktorých bolo nakoniec tak veľa.
"Mami, pustíš mi rozprávku?" Trasiem ňou. Ešte leží v posteli s otcom, ale ja už mám na pohovke svoj vankúšik s perinou a chcem pozerať rozprávky.
"Mami..." Zamrnčím nespokojne.
"Už, zlatíčko." Natiahne ruku a pohladí ma po vlasoch. Počkám, kým začne vstávať a potom sa rozutekám k pohovke. Môj cupot prelínajú dlhšie a pomalšie kroky. Pokiaľ sa zakuklím pod perinu, mama mi zapne rozprávky a vytratí sa v kuchyni. Počuť odtiaľ nejaký šramot, ale nevenujem mu pozornosť. Mňa práve teraz zaujímajú iba Chip a Dale s Rýchlou rotou. Z tejto zaujatosti ma preberie voňavé kakao s vianočkou.
"Pekne sa napapaj." Dostanem bozk na čelo. "Ja si ešte ľahnem. Pokojne ma zobuď, ak budeš niečo potrebovať." Mami mi prehrabne vlásky a odíde.
Dievčatko prestane hrať. Otočí ku mne tvár a otvorí očiská. Zalapám šokovane po dychu. "Slepá."
Ožiari ma silné svetlo. Rukami chránim svoju tvár a Eridaniho. Keď žiara pominie, zistím, že sme v miestnosti so zrkadlom, ale je tam matrac s tenkou dekou a voda s jedlom pre nás oboch.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 luc luc | Web | 9. února 2014 v 21:43 | Reagovat

paráda :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama